JOZEF HANULA - MALIAR A UČITEĽ

Jozef Hanula (6.4.1863, Sliače - 22.8.1944, Spišská Nová Ves) sa narodil v obci Liptovské Tri Sliače, základy výtvarnej techniky získal u svojho otca. Študoval na Krajinskej škole pre kreslenie v Budapešti s podporou biskupa J. Částku. Pravidelne sa počas štúdií vracal do Spišskej Kapituly, kde sa usadil aj jeho otec a pokračoval v reštaurátorských prácach. Pod vplyvom biskupa Částku sa zameral hlavne na sakrálnu tematiku. Počas pobytu v Kalocsi vytvoril niekoľko arcibiskupových portrétov a začal pracovať na rozsiahlom historickom obraze, ktorý zverejnil na milenárnej výstave v Budapešti v r. 1896.

Od roku 1896 pôsobí ako slobodný umelec v Chrasti nad Hornádom, neskôr ako učiteľ kreslenia na štátnej škole v Spišskej Novej Vsi. Určitý čas strávený v Mníchove, odkiaľ pochádzajú jeho náročné uhľokresby, olejové figurálne štúdie a krajinské náčrty, znamenal jeho umelecký vzostup. Vytvoril 40 kostolných výmalieb. V jeho maľbe existuje štýlovo - koncepčný rozdiel medzi začiatočným obdobím a jeho tvorbou, keď sa ťažisko jeho tvorby presunulo do kostolných interiérov.

Dôležitou, hoci sčasti neprebádanou zložkou jeho pôsobenia, je publicistika. V týždenníku Tatry, ktorý redigoval 1918 - 1922, a neskôr aj inde, sa vyjadroval k problematike slovenskej kultúry úvahovými alebo memoárovými článkami. Ich vrcholom bola kniha Spomienky slovenského maliara, napísaná okolo r. 1935.
Roku 1919 sa stal spoluzakladateľ Spolku slovenských umelcov v Martine a roku 1941 bol vyznamenaný štátnou cenou.

Jeho tvorba je rozsiahla, mal niekoľko individuálnych výstav, napr. Lipt. Mikuláš, Košice, Martin, kolektívne Hodonín, Praha, New York, Bratislava, školské výstavy v Budapešti a v Mníchove, takmer všetky členské výstavy Spolku slovenských umelcov a výstavy Spolku slovenských výtvarných umelcov.Tvorba je veľmi rozsiahla, za všetky aspoň niektoré sakrálne maľby: reštaurátorské a nástenné maľby v Spišskej Kapitule; obraz sv. Michala na hlavnom oltári v katolíckom kostole v Lipt. Michale; obraz sv. Kataríny a výmaľba kostola v Spišskom Hrušove; obraz sv. Martina na hlavnom oltári v kostole v Dlhom Poli; obraz Krista na Olivovej hore v evanjelickom kostole augsburského vyznania v Horných Ozoroviciach...výmaľby interiérov katolíckych kostolov: Liptovské Sliače, Višňové, Rosina, Lúčky, Hubová, Dolná Lehota, Banská Bystrica, Dolný Kubín...knižné ilustrácie, literárna tvorba.

Zaujímal sa tiež o prostý slovenský ľud, zvlášť pri práci na poli, o čom svedčia mnohé obrazy, napr. Na rodnej hrude (1908), Orba (1913), Oráč (1935), Priadka (1904), Čítajúca čipkárka (1910).
Z väčších úspechov, ktoré dosiahol na poli portrétov, možno spomenúť diela: Autoportrét (1933), Pred zrkadlom (1931), Moje čipky (1928).
Ku koncu života pracoval na svojich pamätiach, ktoré vyšli v MS roku 1940 pod názvom Spomienky slovenského maliara. Bol spoluzakladateľom Spolku slovenských umelcov v Martine a v roku 1941 bol vyznamenaný štátnou cenou. Od roku 1919 žil v Spišskej Novej Vsi, kde od roku 1933 pôsobil ako učiteľ. Tam aj zomrel a je aj pochovaný.

Jozef Hanula: Na rodnej hrude. (1908) Olej, plátno, 80 x 120 cm	Jozef Hanula: Čítajúca čipkárka. (1910) Olej	Jozef Hanula: Štúdia ženy. (1887) Olej