Chodníček poznania a turisti mali opäť spoločný plán v sobotu 2. apríla 2016. Tentokrát bol ich cieľ Háj Nicovô pri Liptovskom Mikuláši. Prečo práve Nicovô? Mali na to dva dôvody – fantastický výhľad široko – ďaleko a aj touto cestou si chceli pripomenúť výročie oslobodenia Liptovského Mikuláša, ale aj Liptovských Sliačov, ktoré pripadá na 4. apríla.
Deťom sa nelenilo ráno skôr vstať a v hojnom počte (43) sa tešili na výlet. Rýchlikom sme sa dostali do Liptovského Mikuláša a popod záhradkársku osadu sme pomaly cupkali asi 4 km na Háj Nicovô. Cesta bola možno trošku dlhšia, ale nie namáhavá. Odmenou bol krásny výhľad. Vysoké, Západné a Nízke Tatry ako na dlani, majestátny Kriváň – všetko ešte v bielom šate, Chočské pohoria a hrdý Choč s pocukrovanou čiapkou, Liptovská Mara, pohľad na mesto a okolité dediny, aj z Ružomberka sme niečo videli – dymiaci komín MONDI. Zrak nám prechádzal dookola, blankytná obloha, mierny vánok a všade nádhera.
Po krátkom odpočinku sme prešli k pamätníku 2. svetovej vojny na Háji Nicovô. Odohrali sa tu po Dukle najväčšie boje 2. svetovej vojny (16. marec – 4. apríl 1945), je tu pochovaných takmer 1400 vojakov – najmä príslušníkov 1. československého armádneho zboru. Deti aj vedúce krúžkov zapálili sviečky na hroboch a pripomenuli si históriu pamätníka vybodovaný v roku 1950, najväčší na území bývalého Československa, pietne miesto osláv výročia oslobodenia.
Po dobrom obede a troškou voľna sme sa síce mierne unavení, ale určite spokojní vracali domov. Deti boli opäť výborné, tvorili fantastický kolektív a všetci sme si výlet užili.
